„Povedal(a) si, "milujem ťa". Prečo je to tak, že to najneoriginálnejšie, čo môžeme povedať jeden druhému je zároveň to, čo tak veľmi potrebujeme počuť? … Nikto z nás to nepovedal prvý, no aj tak, keď to vyslovíš ty a vyslovím to ja, rozprávame ako divosi, ktorí sa naučili dve slová a tie uctievajú.“
/Jeanette Winterson: Zapísané na tele / Written on the Body/
LOVE PORTRAIT nie je zobrazením žiadnej konkrétnej lásky alebo príbehu o nej. Je to zvádzajúci energetický tok naživo vytváranej hudby, subtílne submisívna performancia dvoch obnažených tiel a dvoch do seba zamilovaných pisoárov „od Marcela Duchampa“. Nakoniec aj svetelná hravá show, ktorej sa nikto z divákov nemusí už iba prizerať, ale na chvíľu sa do nej trebárs ponoriť.
***
The following performance review was generated within the project Dance Season 2018/2019 - a Slovak nationwide project of analyzes of contemporary dance performances and discussions, which was supported using public funding by Slovak Arts Council.
A piece on love, or even more on oscillation between drifting apart and getting closer. Performers manipulate with suspended urinals in the space, which limit their free movement on stage. Performance is a sort of a game with magic words “I love you”, which are almost impossible to be said, referring to all those trivial, ground-level things, such as urinals, so that these words not only have their strength, they literally attack the audience.
by Katarína Cvečková
